Každý človek túži po láske, po tom, aby ho prijali takého akým je. Napriek tomu často trpíme vo vzťahoch, ktorý potlačí našu identitu a stávame takým, akým nás chce mať ten druhý. A to len preto, aby sme boli milovaní. Je však správna láska, ktorá nás chce zmeniť? Posledné obdobie som možno až príliš často počula vety ako

„…síce 12 rokov sa nič nezmenilo, ale čo keď sa zmení…“,
„…viem, že mi nerobí dobre byť v prítomnosti tej osoby, ale nemôžem ju uraziť tým, že s ňou nepôjdem na kávu…“,
„viem, že ma podvádza, ale ja ho napriek tomu milujem…“.

Nech už ide o kamarátsky alebo partnerský vzťah, myslím si, že nám nemôže prospievať, keď nás niekto ponižuje, kradne energiu alebo potláča. Prečo potom viacerí trpia, prečo jednoducho neukončia takýto vzťah?

Stali sme sa závislými na názoroch iných, na ich náladách a postojoch.

V našom podvedomí je od malička program, ktorý nám hovorí, že ak budeme milí, ak vyhovieme každému, len potom nás budú milovať. Preto sa neustále snažíme vyhovieť svojmu okoliu a prijímame všetky poníženia, alebo občas aj „kvety“, ktoré majú vyhladiť nepríjemnosti. Neustále počúvame, aké chyby robíme, v čom spočíva naša nedokonalosť a vlastne môžeme byť radi, ak sa s nami niekto „kamaráti“, alebo s nami vydrží v partnerskom vzťahu.

„Buďme vďační“. No a my aj sme…! Sme tak naučení, lebo to sme vlastne na vine my.

Jedna moja klientka mi s plačom rozprávala, že „ju podviedli, že ju obrali o všetko…a chce vedieť, aké chyby urobila ona, v čom by sa mala zmeniť? Možno, nebola dosť dobrá!“ Súcitila som s ňou, ale jediné, čo urobila zle, bolo to, že vôbec dovolila, aby s ňou takto zaobchádzali. A prečo to vôbec dovolila? Lebo chcela, aby ju milovali, a bála sa samoty.

Mojou otázkou však je, či je dobré ostať tam, kde nás nemilujú správne? Lebo tam, kde nemôžeme byť samy sebou, kde je láska k nám podmienená, tam nás určite nemilujú správne, a takých ľudí, ani my nemilujeme správne.

Najväčšou slobodou pre človeka je, keď sa dokáže povzniesť nad tým, aby vyhovel iným. Keď už nepotrebuje, aby ho za každú cenu prijali a keď už nežobre pre lásku.

Potrebujeme prijať fakt, že ako my nemilujeme každého, ani nás nebude každý milovať.

Ani to nepotrebujeme. Jediné, čo máme urobiť, je rešpektovať iných, a potom aj nás budú rešpektovať (my budeme rešpektovaní). Milovať budeme tých, s ktorými sme na rovnakej úrovni, s ktorými sa cítime dobre a hlavne v prítomnosti ktorých môžeme byť samy sebou. Keď už nikomu nebudeš chcieť vyhovieť, prestaneš pracovať na tom, aby si bola v očiach iných stále lepšia. Najviac energií Ti odoberie práve to, že sa snažíš byť niekým, kým v skutočnosti nie si. Uvedom si, že to nemusíš robiť! Že sa môžeš hocikedy rozhodnúť nepúšťať niektorých ľudí do svojho života.

Nauč sa byť sám so sebou. Sústrediť sa na ticho. Nauč sa využívať to ticho a pokoj na to, aby si sa venovala svojmu vnútru.

Prijmi fakt, že pokiaľ niečo nefunguje, tak to jednoducho treba pustiť. Tu vôbec nemyslím na to, aby sme sa hneď vzdali. Ide o to, že nech už hovoríme o nejakom vzťahu, alebo len o niečom, čo chceš robiť, je potrebné sa naučiť vnímať okolie, signály a niekedy to pustiť. Netrápiť sa a ísť ďalej.

Lebo je niekto, kto na vás čaká a kto vás dokáže správne milovať a koho budete aj vy milovať správne, bez strachov.

„Najdôležitejšie však je uvedomiť si to, že sa tvoja situácia nezmení dovtedy, kým sa z nej nenaučíš to, čo máš! Lebo dovtedy nám prídu naproti naše strachy, dokedy ich nespoznáme a nespracujeme.“

Verím, že rýchlo spoznáte svojich čertíkov, aby ste mali šťastné a spokojné životy 🙂